Upozornenie: Uvedené skutočnosti, sú vyslovene osobné skúsenosti autora, nie jeho
odporúčaním. Akákoľvek podobnosť so skúsenosťami kohokoľvek iného, je čisto
náhodná.
Minulý „mäsiac“ som sa stal vegánom. Na dva dni. Cítil som sa skvele.
Bezprecedentne a bez predsudkov v bezpečí ako v bezváhovom stave. Svieži ako
vánok. Ľahký ako motýľ, len už som nebol schopný bodať ako včela. Vlastne dva dni
mi stačili na to aby som stratil aj iné schopnosti. Napríklad som sa prestal smiať na
vtipoch. Aj na vlastných. A to mám naozaj skvelé vtipy. Ale úprimne, zase usmieval
som sa v kuse. Ako Mona Líza. Taký tajomný, neurčitý, mierne schizofrenický
úsmev. Tiež som stratil schopnosť nadávať na vodičov a polovodičov, ktorí brzdia
premávku. Odrazu mi bolo všetko jedlo. Vlastne jedno. Vlastne som stratil aj
schopnosť tešiť sa na jedlo. Na tretí deň (pred tým ako som vstal z mŕtvych) som
začal všade vidieť: Steaky. Veľké šťavnaté steaky. Medium. Ale môžu byť aj krvavé.
To je úplne jedlo. Vlastne jedno. Vlastne som stále myslel na jedlo a to isté.
Vyvrcholilo to tým, že pri sledovaní televízie, v ktorej práve ukazovali mamu, ktorá
varí lepšie ako tvoja, som zahryzol svojej manželke do zadku. A nie, nebol to
sexuálny motív (keďže ako som spomínal schopnosť bodať ako včela mi odišla
medzi prvými). Vtedy som povedal a dosť. Vlastne v skutočnosti moja manželka
povedala a dosť! Keď si hladný už to nie si ty! Nebyť jej, tak sa z toho už asi ani
nedostanem. Upadol som totiž do takej letargie, že keby ste mi povedali, že Fico s
Matovičom dospeli k sebareflexii, všetkým sa ospravedlnili a odišli z politiky, tak to
so mnou ani nepohne.
Ale späť k zmŕtvychvstaniu. Už po prvom súste sadlo mäsa, vstal z mŕtvych, aj môj najlepší
priateľ človeka. Manželka bola samozrejme nadšená. Zase som to bol ja. Krutý a
nenásytný mäsožravec. A krátko na to som si už robil praženicu z nevinných ešte
nevyliahnutých kuriatok, ukradol som mlieko krave, čo je absolútne proti prírode,
zjedol som mŕtvu rybu a do dressigu som si pridal med, ktorý som neprávom potiahol
včelám. Postavil som sa na zadné a proti prírode. A čo na to príroda? Tak o tom už v
ďalšom blogu. Zatiaľ dovi a dobrú chuť.
Obrázok zdroj: medicaldaily.com
Zatiaľ žiadne komentáre