Na východe máme tieto kultúrne regióny: Horný Zemplín, Dolný Zemplín, Abov, Šariš, Zamagurie, Tatry, Spiš a Gemer. Kultúrne regióny, sú územia, na ktorom ľudí spájajú rovnaké zvyky, tradície, nárečie a kultúra.
Dnes si napíšeme o regióne ŠARIŠ:
Šariš leží v severnej časti východného Slovenska. Na západe a juhozápade hraničí so Spišom, na východe siaha po severný Zemplín. Región Šariša je zväčša mierne hornatý, pričom zníženiny sa pravidelne striedajú s pohoriami.
Jeho južnú časť vypĺňa Košická kotlina, ktorou kedysi viedla slávna obchodná cesta Via regale (Kráľovská cesta) spájajúca Čierne more s Baltským morom.
Dnešný Šariš, to nie je len značka obľúbeného piva, ale aj región plný turisticky príťažlivých cieľov. Jeho pýchou sú historické mestá Prešov, Bardejov (zaradený do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO) a Sabinov.
Zaujémavé sú aj unikátne technické pamiatky, napríklad soľné bane v Prešove-Solivare či dubnícke bane, ktoré dali svetu skvostné opály nevšednej krásy.
Okrem toho nachádzajú sa tu svetoznáme Bardejovské kúpele, ktorých výborné služby a pohostinnosť okrem iných hostí vyskúšala aj cisárovná Alžbeta Rakúska známa ako Sisi.
Šariš je zároveň oblasťou s najväčšou koncentráciou krásnych drevených kostolov.
Šariština je zaujímavé nárečie, ktoré sa používa v okolí Prešova a ktorému nikto okrem východniarov nerozumie. Neexistujú presné pravidlá, pretože v každej obci na Šariši sa hovorí trochu inak. Všeobecne platí napr. že šariština nemá “y”, dĺžne a prízvuk je na predposlednej slabike.
Šarišský región je tiež známy svojimi ľudovými tancami, zvykmi a tradíciami. Tradície sa spájajú hlavne s veľkými sviatkami, s menami svätých alebo s ročnými obdobiami a aj v súčasnosti sa veľmi striktne dodržiavajú.
Vianočné zvyky:
Na Štedrý deň ( počas pôstu), deti mohli jesť iba upečený zemiak a surovú kapustu.
Kýchnutie na Štedrý deň zvestuje nový prírastok do rodiny.
Pred večerou zvykli dievčatá vybehnúť s prvou horúcou upečenou bobaľkou- opekancom, ktoré boli s makom súčasťou štedrovečernej večere na ulicu pred dom a ktorého muža prvého zbadali, také meno mal mať ich nastávajúci.
Večera sa takmer v každej rodine začínala modlitbou a pomazaním všetkých členov rodiny medom.
Typické jedlá, ktoré varili ešte naše staré mamy na Šariši, ktoré sa oplatí ochutnať:
Čir – rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami.
Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom.
Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami – fizoli s hubami.
S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami – strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou.
Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka s hubami.
S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky a pirohy s kyslou kapustou.
Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik – kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu – kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
Napíšte mi do komentára na blog, v skupine na fb, alebo na instagrame, či pochádzate zo Šariša, aké ďalšie zaujímavé miesta, zvyky a tradície tam máte. A pošlite mi Vaše obľúbené tradičné jedlá.
Kľudne aj recepty a odporúčania, kde ich ochutnať.
M 🙂
Zatiaľ žiadne komentáre