Aj keď sme všetci z východu, myslím si, že nepoznáme všetky regióny, zvyky a tradície. Každý pozná hlavne ten svoj a možno svoje okolie. Preto som sa rozhodla napísať o kultúrnych regiónoch východného Slovenska. Verím, že sa všetci dozvieme niečo nové.
Na východe máme tieto kultúrne regióny: Horný Zemplín, Dolný Zemplín, Abov, Šariš, Zamagurie, Tatry, Spiš a Gemer. Kultúrne regióny, sú územia, na ktorom ľudí spájajú rovnaké zvyky, tradície, nárečie a kultúra.
Dnes si napíšeme o regióne HORNÝ ZEMPLÍN:
Horný Zemplín je najvýchodnejším regiónom Slovenska. Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou a Stropkov.
Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň najstarším mestom.
V tomto regióne sa zachovali drevené kostolíky, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Na Hornom Zemplíne sa nachádza aj Národný park Poloniny, ktorý je tretím najväčším na Slovensku.
Územie Národného parku Poloniny sebe spája množstvo jedinečných prvkov prírodného a kultúrneho bohatstva. Toto spojenie je v Slovenskom aj európskom prostredí výnimočné a najmä z pohľadu prírodného turizmu veľmi atraktívne a exkluzívne.
V tomto regióne sa nachádza aj veľmi známa zelená perla východného Slovenska a obľúbená vodná nádrž Domaša, postavená na rieke Ondava, je situovaná v horskom prostredí Ondavskej vrchoviny. Teplé klimatické pomery vytvárajú priaznivé podmienky na kúpanie, vodné športy a rybolov vo viacerých rekreačných strediskách. Sem si môžete prísť oddýchnuť.
Typický tanec Horeného Zemplína je ženská karička (kolesový tanec žien). Bola súčasťou rôznych jarných a svadobných obyčajov, priadok, tancovala sa na tzv. “večarkoch” (podvečerné stretnutia na valaľe) či počas prestávok na obľúbených tanečných zábavách. Typickým pre karičku z Parchovian je aj takzvaná “paradna karička”, kedy sa kruh v určitých časových intervaloch mení na ovál. Karička z Parchovian sa stala kultúrnym dedičstvom.
Najznámejší a najrozšírenejší tanec je čardáš. Charakteristický prvok sú ,,čapáše“ (rytmické údery po častiach nôh)
Charakteristický pre Zemplín je polnočný svadobný obradový tanec s nevestou – redovy, ktorý sa rozšíril aj do susedných regiónov a ktorému vo svadobnom zvykosloví predchádzajú temperamentné družbovské tance.
Typickým jedlom pre Horný Zemplín bola hubová mačanka a pečené pirohy z kyslého mlieka plnené zemiakmi. Okrem toho patria k nim napríklad plackovitý chlieb – pidpalok, ošipky, obilninové kaše – čir, čer, zamiška, tengeričanka, pencaky, cestovina zavarená v mlieku – steranka, zatirka, polievky zo sušeného ovocia – kyselica, var, slivjanka, kyslé múčne polievky a nápoje – kyselica, ciberej, rosoľanka, cestoviny z pohánkovej múky – trepané halušky, tatarčene pirohy a jedlá z kapusty a húb.
Napíšte mi do komentára na blog, v skupine na fb, alebo na instagrame, či pochádzate z Horného Zemplína, aké ďalšie zaujímavé zvyky a tradície tam máte. A pošlite mi Vaše obľúbené tradičné jedlá. Kľudne aj recepty a odporúčania, kde ich ochutnať.
Zatiaľ žiadne komentáre