Vstať do vojny si nechce zažiť nikto z nás. Pochopila som, že v tomto momente je veľmi dôležite sledovať pravosť informácii. Priznám sa, že politika šla vždy mimo mňa. V prvom momente som ani nevedela, prečo sa začalo to čomu nedokážem prísť na názov- vojna. Tiež sa priznám k tomu, že nevidím do hĺbky jednej ani druhej strany a bolo by teda neobjektívne postaviť sa na jednu z nich. Samozrejme, že výslovne nesúhlasím s týmto aktom, ktorý sa stal.
Myslela som si, že ma táto situácia zatiaľ nijako nezasahuje pokiaľ som si nespomenula na rodiny mojich kamarátiek, na bývalé kolegyne, ktoré sa vrátili späť za svojimi rodinami.
Preto by som vám chcela ukázať ich vnímanie situácie, ktorá zasiahla ich životy.
Ahoj, ste všetci v poriadku?
Eva: Ahoj, áno som v poriadku keďže žijem na Slovensku, ale moji rodičia a kamaráti nie sú. Vo štvrtok od 5:00 ráno nás napadlo Rusko, chce zabrať Ukrajinu pod seba, veľa v novinách je propagandy z ruskej strany. Takže nie som v poriadku, som v strese ale horšie že nemám ako pomôcť svojej rodine. Keďže hranice sú zavreté. Hrozné je to všetko čo sa deje. Neviem ti viac o tom povedať, plačem stále a mám z toho stále veľký stres. Je to moja krajina, je tam moja rodina. A to je nie je normálne že toto v 21. storočí môže spraviť človek.
Natali: Ahoj, sme všetci v pohode ja som v Moskve vieš. Som ruska, takže sa nenachádzam na Ukrajine, ale máme všetci šok. Vo štvrtok všetci vyšli von, že sme proti tomu čo sa stalo. Ja som aj Viky písala aj dievčatám, čo ako ale je to strašne zle. Prepáč už som dlho v Moskve a som zabudla skoro po slovensky.
Rusko je v pi*i nemôžem ísť do Európy k otcovi. Zomrela mi mamina a je pochovaná v Českej republike a nemôžem tam ani ísť ani som tam ešte nebola. Neviem ako to vyriešia, neviem, čo ti mám viac na to povedať, dúfam, že to vyriešia.
Kde býva tvoja rodina?
Eva: Moja rodina býva v Dnepre, to je hneď 250km od Donecku, takže hrozné to tam je. Len sa modlím aby bolo všetko v poriadku
Ruslana: Ja v tejto dobe študujem a brigádujem v Prešove. Otec býva v Kijeve, brat, babička a starý otec v Ivano- Frankivsku a moja matka je v Brne.
Kristina: S rodinou sme zostali na Ukrajine v Užhorode vždy, keď je to možné, snažíme sa pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú.
Aká je v súčasnosti situácia na mieste kde sa nachádzajú.
Kristina: Zakarpatsko je tiché, žiadne boje sa nekonajú. Prijímame ľudí z iných oblastí a snažíme sa im poskytnúť všetko, čo potrebujú.
Ruslana: Otec a jeho rodina sa skrývajú v pivnici. Jeho sestra s dieťaťom a moja babička sú v suteréne svojho domu. Z ruskej strany sú neustále streľby. Včera škrupina (strela, pozn.red.) zasiahla susedný dom otcovej strany.
Ako vnímaš situáciu z tvojho pohľadu?
Kristina: Budeme chrániť našu krajinu, pretože je to náš domov. Dúfam, že čoskoro bude všetko v poriadku.
Ruslana: Teraz strieľajú v obytných budovách, materských školách a nemocniciach. Strieľajú na civilistov a prechádzajú autá s tankami. Bez ohľadu na to, čo niekto hovorí, Putin to nemôže urobiť. Faktom zostáva! Neexistuje ospravedlnenie pre to, čo robí teraz. Neexistuje ospravedlnenie a odpustenie pre mŕtve deti, vystrašených mladých mužov a krajinu, ktorú premenil na zrúcaninu. Ak Rusko prišlo do inej krajiny a povedal kapituláciu a zložil ruky. Každý, každý by chránil a strážil svoju krajinu. Ani jedno lietadlo, ani jediný drone a ani jeden ukrajinský útok na Rusko, chránime a bránime iba našu krajinu a ľudí.
V ďalšom pripravovanom rozhovore nám Ola opíše jeho cestu z Charkova. Niektorí jeho priatelia odišli do iných štátov a niektorí ostali. Ola dôveroval človeku, ktorého nikdy nevidel a tak sme na seba narazili aj my.
Zatiaľ žiadne komentáre