Každý človek si tento den predstavoval inak. Predstavoval si ho rodinne, kľudnejšie, pohodovejšie. Avšak jedno rozhodnutie jedného človeka zmenilo celý svet. Rozhodnutie, ktoré ovplyvnilo milióny ľudských životov. História sa opakuje, ukrajinský ľud je opäť pre niekoho prekážkou. Či sa jedná o ego alebo o niečo iné, to už vie dotyčná osoba.
Dnešný deň som mal prežiť rodinne, pracovne, oddychovo. Vybaviť zopár stretnutí, pripravovať tento projekt Som Vychodňar, plánovať ďalšie diskusie. Ráno prišla krutá správa, Rusko ostreľuje Ukrajinu. Najprv som si myslel, že sa jedná len o zlý vtip, sociálne siete ukázali, že nie. Sledujem správy, noviny, články. Strategické miesta na Ukrajine sú pod paľbou, jediný cieľ je ich zničiť.
Prišli prvé telefonáty, prišla možnosť sa ísť pozrieť k hraniciam. Neváhal som, zobral potrebné vybavenie a šiel. Cesta smerom na Ubľu bola kľudná, čo je aj dobre, že nepodliehame panike. Lebo panika nikdy nič dobrého nepriniesla. Čím som bližšie k hraniciam, stretávam autá s ukrajinskými značkami.
Na hraničnom priechode Ubľa panuje pokoj. Veľa ľudí prechádza hranicu peši, bez auta a s cestovkou v ruke. Stoja na chodníku a buď čakajú na odvoz alebo volajú kamarátom alebo známym a prosia o odvoz a strechu nad hlavou. Najsmutnejšie na tom je vidieť matky s deťmi. Ostali samé v cudzom štáte a bez domova. A vtedy si človek položí otázku, čo bude s nimi?
Vojna. Vojna nikdy nebola a nebude prospešná. Vojna spôsobila materiálne škody, ľudské straty. Dnes vidíme, že táto vojna spôsobila aj to, že mnoho ľudí sú už bez domova.
Zatiaľ žiadne komentáre