Sľúbil som pred časom listovanie v športovej histórii. Sľuby treba dodržať. V štvrtom čísle týždenníka ŠTART z roku 1957 je jedna zo strán venovaná prešovskému hokeju. No nie len to. Dozvedel som sa aj niečo zaujímavé z vtedajšieho slovenského jazykového prejavu.
Nuž v tom čase to medzi prešovskými mantinelmi (a aj za nimi) poriadne škrípalo. V článku, ktorý, žiaľ, podpísaný nie je, sa čitatelia vtedy mohli dozvedieť o piatich príčinách nelichotivého stavu. Ako prvé sa uvádzajú nedostatočné materiálne podmienky. Seniorské mužstvo cestovalo do Olomouca celý deň a po jedenástich hodinách vystupovalo z vlaku celé utrmácané na ľad. Prehre 0:15 sa vraj netreba čudovať. Po druhé: absencia kvalifikovaného trénera. Po tretie: až na niektoré výnimky sa hráčom nechce trénovať. Štvrtú príčinu označil neznámy autor za pliagu. Ide o osobnú revnivosť (slovo vtedy prevzaté z češtiny, dnes v slovenčine znamená nevraživosť) a krátkozrakosť niektorých funkcionárov. Takých čo neustále zabŕdajú do toho, čomu sa nerozumejú. Šport robia iba spoza zeleného stola, na recepciách, v najlepšom prípade v kabíne na ihrisku. A preto, nadišiel čas ukázať zabŕdačom dvere. Všade, kde tak doteraz urobili, sa to vyplatilo.
Koniec. Poznatok: svetlé zajtrajšky sa budovali ťažko – aj v športe…
Zatiaľ žiadne komentáre