![](https://i0.wp.com/somvychodnar.sk/wp-content/uploads/2023/01/8I0A5723.jpg?resize=729%2C486&ssl=1)
Dedičná štôlňa Jozef:
Štôlňa Jozef sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily, jej celková dĺžka je viac ako jeden a pol kilometra. Jej vznik nie je zaznamenaný. V minulosti slúžila na odvodnenie vyššie položených miest.
K jej uzavretiu došlo v polovici devätnásteho storočia v súvislosti s úpadkom ťažby medi.
V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ju nanovo otvorili. Cieľom bolo prepojiť štôlňu s nižšie položenými chodbami na žile Krížová vetracím komínom.
Po ukončení všetkých prác v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa ústie štôlne zavalilo.
![](https://i0.wp.com/somvychodnar.sk/wp-content/uploads/2023/01/stolna-jozef3.jpg?resize=728%2C485&ssl=1)
V auguste 2016 bola štôlňa sprístupnená pre verejnosť a stala sa súčasťou expozície Baníckeho múzea v Gelnici, pričom doposiaľ bolo dostupných 330 metrov.
Štvrtá etapa sprístupňovania štôlne Jozef v Gelnici bola v decembri minulého roka ukončená. Po novom je k dispozícii ďalších 220 metrov, celkovo ide o 550 metrov.
![](https://i0.wp.com/somvychodnar.sk/wp-content/uploads/2023/01/i_4799099-1.jpg?resize=737%2C491&ssl=1)
Banský skanzen:
Banský stroj Pochwerk – Ak chcete na vlastné oči vidieť, ako sa v 17. storočí spracovávala ruda, v Gelnici máte jedinečnú možnosť. Vo vznikajúcom banskom skanzene funguje unikátny historický drviaci banský stroj pochwerk. Poháňa ho voda z neďalekého Turzovského jazera a je súčasťou Banského skanzenu, ktorý vzniká v blízkosti štôlne Jozef.
Pred 300 rokmi slúžil stroj na oddeľovanie drobnej žily od ostatnej horniny. Následnými procesmi bolo možné získať napríklad jednu zo zložiek na výrobu medi.
![](https://i0.wp.com/somvychodnar.sk/wp-content/uploads/2023/01/i_6610030.jpg?resize=752%2C450&ssl=1)
Taviaca pec je murovaná na plošnom základe. Tavná komora je zhora naplňovaná rozdrvenou prachovou frakciou z pochwerku. Výkonnosť pece je ovládaná ducharom, ktorý poháňa vodné koleso. Ide o technické zariadenie, ktoré slúži na ďalší úkon hneď po drvení, tzv. prvú „špinavú“ tavbu v procese získavania medi. Výsledkom je tavný koláč, ktorý prechádza sledom tavných procesov a ďalšie spracovanie nasleduje v kováčskych dielňach.
![](https://i0.wp.com/somvychodnar.sk/wp-content/uploads/2023/01/i_5959725.jpg?resize=754%2C565&ssl=1)
Banícke múzeum v Gelnici:
Architektonickou dominantou historického jadra mesta Gelnice je budova starej radnice s mohutnou hodinovou vežou. Radnica vznikla na prelome 18. a 19. storočia prebudovaním viacerých budov v štýle tereziánskeho baroka. Minulý rok dostala nový krásny vzhľad, vďaka renovácií fasády.
Zaujímavosťou je, že sa na tieto stavebné práce vo veľkej miere použili kamene zo znivočeného Gelnického hradu. V súčasnosti je budova historickej gelnickej radnice sídlom Banského múzea v Gelnici.
Stála expozícia tohto múzea dokumentuje prostredníctvom množstva autentických pracovných nástrojov a iných predmetov zo starých baní v Hnileckej doline život a prácu gelnických baníkov. Okrem toho sa však venuje i histórií kedysi významného banského mesta Gelnice. Okrem stálej expozície sa v múzeu organizujú i rôzne krátkodobé výstavy, besedy a iné kultúrne akcie.
![](https://i0.wp.com/somvychodnar.sk/wp-content/uploads/2023/01/IMG_20221026_124133_edit_39326647548686.jpg?resize=504%2C646&ssl=1)
Dajte mi vedieť, či Vám zaujíma aj takáto banícka história. Či ste boli v baníckom múzeu, alebo sa pôjdete pozrieť a navštívite aj Štôlu Jozef?
Napíšte mi do komentára na blog, fb/ig, alebo kľudne aj sprvu na sociálnej sieti, aké zaujímavé miesta nájdem vo Vašom kraji na východe. 🙂
Zatiaľ žiadne komentáre