Dedičná štôlňa Jozef:
Štôlňa Jozef sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily, jej celková dĺžka je viac ako jeden a pol kilometra. Jej vznik nie je zaznamenaný. V minulosti slúžila na odvodnenie vyššie položených miest.
K jej uzavretiu došlo v polovici devätnásteho storočia v súvislosti s úpadkom ťažby medi.
V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ju nanovo otvorili. Cieľom bolo prepojiť štôlňu s nižšie položenými chodbami na žile Krížová vetracím komínom.
Po ukončení všetkých prác v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa ústie štôlne zavalilo.
V auguste 2016 bola štôlňa sprístupnená pre verejnosť a stala sa súčasťou expozície Baníckeho múzea v Gelnici, pričom doposiaľ bolo dostupných 330 metrov.
Štvrtá etapa sprístupňovania štôlne Jozef v Gelnici bola v decembri minulého roka ukončená. Po novom je k dispozícii ďalších 220 metrov, celkovo ide o 550 metrov.
Banský skanzen:
Banský stroj Pochwerk – Ak chcete na vlastné oči vidieť, ako sa v 17. storočí spracovávala ruda, v Gelnici máte jedinečnú možnosť. Vo vznikajúcom banskom skanzene funguje unikátny historický drviaci banský stroj pochwerk. Poháňa ho voda z neďalekého Turzovského jazera a je súčasťou Banského skanzenu, ktorý vzniká v blízkosti štôlne Jozef.
Pred 300 rokmi slúžil stroj na oddeľovanie drobnej žily od ostatnej horniny. Následnými procesmi bolo možné získať napríklad jednu zo zložiek na výrobu medi.
Taviaca pec je murovaná na plošnom základe. Tavná komora je zhora naplňovaná rozdrvenou prachovou frakciou z pochwerku. Výkonnosť pece je ovládaná ducharom, ktorý poháňa vodné koleso. Ide o technické zariadenie, ktoré slúži na ďalší úkon hneď po drvení, tzv. prvú „špinavú“ tavbu v procese získavania medi. Výsledkom je tavný koláč, ktorý prechádza sledom tavných procesov a ďalšie spracovanie nasleduje v kováčskych dielňach.
Banícke múzeum v Gelnici:
Architektonickou dominantou historického jadra mesta Gelnice je budova starej radnice s mohutnou hodinovou vežou. Radnica vznikla na prelome 18. a 19. storočia prebudovaním viacerých budov v štýle tereziánskeho baroka. Minulý rok dostala nový krásny vzhľad, vďaka renovácií fasády.
Zaujímavosťou je, že sa na tieto stavebné práce vo veľkej miere použili kamene zo znivočeného Gelnického hradu. V súčasnosti je budova historickej gelnickej radnice sídlom Banského múzea v Gelnici.
Stála expozícia tohto múzea dokumentuje prostredníctvom množstva autentických pracovných nástrojov a iných predmetov zo starých baní v Hnileckej doline život a prácu gelnických baníkov. Okrem toho sa však venuje i histórií kedysi významného banského mesta Gelnice. Okrem stálej expozície sa v múzeu organizujú i rôzne krátkodobé výstavy, besedy a iné kultúrne akcie.
Dajte mi vedieť, či Vám zaujíma aj takáto banícka história. Či ste boli v baníckom múzeu, alebo sa pôjdete pozrieť a navštívite aj Štôlu Jozef?
Napíšte mi do komentára na blog, fb/ig, alebo kľudne aj sprvu na sociálnej sieti, aké zaujímavé miesta nájdem vo Vašom kraji na východe. 🙂
Zatiaľ žiadne komentáre