Druhá adventná nedeľa je za nami. Poďme sa teda pozrieť nato, aké zaujímavé zvyky a tradície máme v ďalších regiónoch. V prvej časti sme sa dozvedeli ako vyzerali tradičné Vianoce na Zemplíne a Šariši, dnes sa pozrieme na ďalšie regióny. Verím, že opäť sa dozviete nejaké zaujímavosti, ktoré ste nevedeli, že Vám takto priblížim ako vyzerali tradičné Vianoce na Spiši a pod Tatrami.
Vianočné sviatky na Spiši vyzerali aj takto. Možno niektoré tradície a zvyky Vám ostali aj dodnes:
– Ženy a dievčatá pripravovali všetko na Štedrú večeru v domácnosti a chlapi zatiaľ obriadili dobytok, lebo na prvý a druhý sviatok vianočný sa nesmelo vôbec robiť.
– Muž doniesol do domu aj stoh slamy, ktorý sa dával pod stôl, obviazali sa nohy stola reťazou a nesmela chýbať sekera. To všetko symbolizovalo silu, súdržnosť a hojnosť v rodine. Slama sa vymetala spod stola až po vianočných sviatkoch a dokonca počas sviatočných dní na prinesenej slame spávali deti. Táto tradícia sa udržiavala kvôli tomu, že slama je posvätená, lebo aj Ježiš sa narodil na slame.
– Vianočný stromček v domoch nesmel chýbať. Vešal sa ale zo stropu. Ozdoboval sa jabĺčkami s olejom. Namiesto saloniek sa balili orechy, či kockový cukor do zlatka. Nesmeli chýbať aj klasické sviečky.
– Štedrá večera. Pod obrus sa dávali peniaze, na stole bola položená modlitebná kniha s ružencom, obilniny, ktoré sa pridávali do siatia a chlieb, ktorý ostával na stole nedotknutý až do konca sviatkov.
Strukoviny na štedrovečernom stole symbolizovali bohatstvo, cesnak a med zasa zdravie. Pripravil sa aj jeden tanier, ktorý bol prichystaný pre predkov, zosnulých, alebo pocestných. Celý deň bol prísny pôst.
Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby Vo väčšine pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo ako hlavné slávnostné jedlo podávané zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaninky. V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát a rôzne obilninové kaše, šošovicové, či hrachové polievky. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody. Mäso sa smelo jesť až po polnočnej omši.
Štedrý večer v tatrách vyzerá aj takto:
– Prestieranie stola, na ktorom nechýbajú tradične – oplátky, med, cesnak, jabĺčka.
Opatrovanie dobytka gazdom ešte pred zasadnutím k Štedrej večeri, ktorý sa volal aj – bozí objod (po goralsky boží obed).
– Dodržiavanie pôstu počas adventu a na Štedrý deň. Na Štedrý deň je prvé sýte jedlo až večer, keď vyjde prvá hviezda. Vtedy zasadajú k stolu všetky domácnosti v Ždiari.
– Muži aj ženy sa obliekajú sviatočne a na omšu Božieho narodenia, každý kto môže, oblieka si ždiarsky kroj. Počas sviatkov sa spievajú len koledy.
– Goralská večera pozostáva z polievky kapustnice, ryby, šalátu. Tradičná bola v minulosti slivková polievka, ktorú tu robia dodnes. Peniaze pod obrusom, zrno, cesnak, med, jabĺčko.
– Zrno – znamenalo dostatok úrody na ďalší rok, cesnak zdravie. V minulosti dokonca sa po koledách vyšlo von a počúvalo. Ak na niektorej strane bolo počuť štekot psa, tak v tej domácnosti sa predpovedala svadba. Naši dedovia dokonca mali na Štedrú večeru okrem polievky len múčne jedlá, buchty na pare, žemľu s mliekom, keďže to bola pôstna večera.
– Slávnostná omša je až tá ráno a je sviatočná. Ide sa v kroji.
– Stromčeky sa zdobili perníkmi, ktoré si kupovali gazdovia na trhu.
Verím, že sa Vám pokračovanie Vianočných zvykov a tradícií páčilo. Čoskoro máme Vianoce, tak možno sa nájde niečo čo sa Vám zapáčilo a stane sa to Vašim zvykom a tradíciou.
Ak máte nejaké iné zaujímavé zvyky a tradície, tak mi napíšte, do komentára na blog, fb alebo instagram, budem sa tešiť.
Zatiaľ žiadne komentáre