Rádio Vlna si v piatok 8. apríla zaspomínalo na udalosť spred 33 rokov, ktorá vtedy „hýbala“ celým Československom. A teda aj Východným Slovenskom, šarišským regiónom, Prešovom a jeho okolicou. Najkrajšou ženou bývalého federálneho štátu sa stala „naša“ Ivana Christová. Aj ja som sa v ten večer tešil, navyše som si tiež užil pocit víťazstva. Objasním prečo. Priamy prenos z celej tej parády som sledoval ako pacient vojenskej nemocnice v Plzni. Niekde som chytil prievan, odnieslo si to ucho. Nič príjemné, no Ivana mi to všetko takpovediac spríjemnila, akoby zmiernila bolesť. Miestnosť s televízorom bola natrieskaná ako nikdy predtým. Ako sa hovorí, hlava na hlave. Početná prevaha „nevýchodniarov“ nad východniarmi bola výrazná, plus ja – jediný Prešovčan. Prežívali to všetci, tak ako sa na správne nadržaných príslušníkov Československej ľudovej armády patrilo, „komenty“, pripomienky, hlášky, hlasité povzbudzovanie, piskot… Ani ja som nezaostával. No kedykoľvek som sa ozval s nejakým prejavom sympatií k Ivane, Česi či Moraváci mi ihneď dali najavo, hokejovou terminológiou povedané – kto je tu doma. Až do momentu, keď moderátor galavečera vyslovil meno víťazky. V tej chvíli som sa postavil zo stoličky, zdvihol obe roky, ukázal dvakrát „véčko“ a užíval si pocit víťazstva. Nestal som sa ani majstrom republiky, ani svetovým šampiónom, no ten pocit bol v niečom podobný.
Nuž, také sú moje spomienky na udalosť, ktorej jedna z nás zviditeľnila východ Slovenka, šarišský región, mesto Prešov…
Zatiaľ žiadne komentáre